Každý použitý vodič má elektrický odpor (okrem supravodičov). Ak vodičom tečie relatívne malý prúd tento odpor nepredstavuje problém. Na vedení vznikne podľa vzťahu U = I × R určitý úbytok napätia a stratový výkon ktorý sa prejaví ako zahrievanie podľa vzťahu P = I² × R. Pretože sa okrem odporu uplatňuje aj kapacita a indukčnosť vedenia hovoríme o impedancii vedenia.
Pri napájaní zariadení s odberom v desiatkach alebo stovkách Ampér je úbytok napätia na prívodných vodičoch natoľko výrazný že je potrebné ho kompenzovať. Napríklad pri impedancii vedenia 0.01 Ω a odbere 100 A je úbytok 1 V.
Na obrázku hore vidno efekt úbytku napätia a stratového výkonu pri rovnakej impedancii vedenia, 100 mΩ a prúde 1 a 10 A. Vidno aj rozdiel napätia ktoré dodáva zdroj a skutočného napätia ktoré sa dostane na záťaž.
Pri stálom odbere sa dá požiť najjednoduchšie riešenie a nastaviť vyššie napätie na zdroji tak že zmeriame skutočné napätie na svorkách spotrebiča a zdroj nastavíme tak aby sme dosiahli požadovanú hodnotu pri záťaži.
V skutočnosti zväčša odber zariadenia kolíše a toto riešenie sa nedá použiť.
Preto majú zdroje zabudovanú funkciu kompenzácia úbytku na vedení (kompenzácia impedancie vedenia). Svorky sa zvyknú označovať "Sense, S+ a S-" a ak je táto funkcia použitá hovoríme o "Remote sense" - meranie na vzdialenom konci.
Vstup Sense je spravidla vysokohmový (nad 10 kΩ) aby čo najmenej zaťažoval obvod. Vždy používajte tienené vodiče na pripojenie, ich prierez stačí minimálny.
Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri meraní malých odporov, tu kompenzujeme odpor prívodných vodičov štvorvodičovým zapojením (Kelvin, 4w)
Detail svoriek Sense a prepojenia na lokálne meranie napätia Sense+ je spojené s výstupnou svorkou kladného pólu a rovnako aj Sense- je spojené na záporný pól.
