ALERGIA A PLESNE

Alergia na plesne je neprimeraná reakcia organizmu na spóry plesní. Vo väčšine prípadov sa alergén dostáva do tela cez dýchacie cesty, alergická reakcia teda najviac spôsobuje dýchacie ťažkosti. Hlavné obdobie alergie na plesne je koniec leta a začiatok jesene.

Človek si už dávno odvykol od života v prírode, keď sa pred nepriazňou počasia mohol skryť len do jaskyne.
Súčasné obydlia sú budované tak, aby v nich počas zimných mesiacov bolo dostatočne teplo a v horúcom lete, naopak, bol príjemný chládok. Na splnenie týchto požiadaviek sme sa už naučili, že ich musíme dostatočne zatepliť. Na to je treba mať kvalitné dvere a okná.
Dosť často sa plesne vytvoria v bytoch po výmene starých drevených, prefukujúcich okien za plastové. To preto, že nové okná dokonale tesnia a skrytému prúdeniu vzduchu zabraňujú. Následky bývajú zlé - vzdušná vlhkosť vznikajúca v interiéri nemá kade uniknúť, a tak si nájde najchladnejšie miesto a tam sa vyzráža. Priestory sa zaparia, okná sa začnú rosiť a pleseň je hneď na svete. V takom prípade vám opäť pomôže len častejšie otváranie. Dnes však existujú plastové okná s automatickou reguláciou vetrania, ktorá umožňuje optimálnu výmenu vzduchu. Vetranie napriek tomu nezanedbávajte.

Hubovej invázii je lepšie sa vyhnúť, a to nielen kvôli deťom.
Plesne sú mimoriadne húževnaté huby. Rozmnožujú sa výtrusmi, respektíve spórami, ktoré sa šíria vzduchom na veľké vzdialenosti. Na to, aby mohli vzniknúť, potrebujú vlhký a stojatý vzduch. V ideálnych podmienkach sa z jednej spóry v priebehu piatich-šiestich dní dokáže vyvinúť neuveriteľná miliarda ďalších! Takže nepriateľ je to mocný a húževnatý. Ak sa spóra usadí na chlebe či ovocí, tam je pomoc pomerne ľahká. Stačí, ak jedlo vyhodíte. Lenže čo s takými, ktoré sa uvelebili na stenách či v iných kútoch bytu?

Skutočný problém zaplesnených priestorov sa neskrýva v ich nechutnosti, ale v tom, že ohrozujú naše zdravie.

Spóry v ovzduší môžu vyvolať alergické reakcie od obyčajnej nádchy cez rôzne ochorenia horných dýchacích ciest až po astmu. Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu. Preto je veľmi dôležité, aby v byte s malými deťmi nedošlo k usadeniu plesne. Až jedna tretina alergikov trpí práve na alergie, ktoré zapríčiňujú plesne.
V prípade priameho kontaktu hrozia ochorenia kože, najčastejšie ekzémy. Šírenie plesní vo vzduchu sa podobá sezónnemu šíreniu peľu, s tým nemilým rozdielom, že pleseň môžete mať v byte celoročne. Ako sa teda nestať ďalšou obeťou týchto zákerných húb?

Rada znie: Vetrať, vetrať, vetrať!
Vzduch v miestnosti by sa mal aspoň štyrikrát za deň kompletne vymeniť.
Plesne neznášajú prievan, pretože čerstvý prúdiaci vzduch ich vysušuje a to im škodí. Naopak, rady si hovejú v zatuchnutom stojacom ovzduší s relatívne vysokou vlhkosťou, najlepšie viac než 60-percentnou, ideálna je pre ne 80-percentná. Preto by ste mali dbať, aby vlhkosť vo vašom byte či dome nepresahovala viac než 50 percent. Optimálna vlhkosť v byte je medzi 40 a 50 percentami. Vlhkosť vám pomôže znížiť práve vetranie, najlepšie niekoľkokrát za deň po 5 až 10 minút alebo vytvorenie permanentného mierneho prievanu. Cirkuláciu vzduchu trochu zvýšite aj tým, ak necháte otvorené dvere medzi jednotlivými miestnosťami.

Odstráňte príčinu!

Ak je chyba v konštrukcii domu či bytu, ktorá spôsobuje permanentné zatekanie, pomoci stavebných odborníkov sa nevyhnete. Väčšinou však stačí dodržať zopár hygienických zásad a problém vyriešite. Plesne sa najčastejšie usádzajú v rohoch miestností, pod oknami alebo na stenách ukryté za masívnym nábytkom. Sú schopné dlhodobo prežívať aj v extrémnych podmienkach pri teplotách od mínus 80 až po plus 90 stupňov Celzia, takže sa neutešujte tým, že ich vymrazíte. V žiadnom prípade ich však neodstraňujte zoškrabávaním alebo vysávaním, takto by ste nebezpečné spóry len ďalej rozšírili do ovzdušia. Vždy ich radšej opakovane nastriekajte špeciálnym prípravkom proti plesniam. Ani to však dlhodobo nepomôže, ak nezmeníte podmienky v byte a nevyriešite problém s nedostatkom prúdiaceho vzduchu a s vysokou vlhkosťou. Navyše, tieto huby majú úžasnú schopnosť stať sa po čase imúnnymi proti akýmkoľvek chemickým prípravkom! Preto základnou podmienkou na odstránenie plesní je vždy úplné a trvalé vysušenie muriva.
Ak sa huby usadili v byte za skriňami, odsuňte nábytok aspoň 5 až 10 centimetrov od steny, aby sa vytvorila možnosť prúdenia vzduchu okolo steny. Takisto sa snažte, aby rozdiel medzi nočnými a dennými teplotami vo vykurovacom období nepresahoval viac ako 5 stupňov Celzia. Tým zabránite kondenzácii pary na vychladených miestach a nevyhriatych priestoroch. Ak bývate v zateplenom dome, majte na pamäti, že dom „nedýcha“, a preto je nutné oveľa častejšie vetranie v bytoch.

Zopár užitočných rád:

  1. Ak máte doma alergika, nenúťte ho vysýpať smeti do kontajnerov, v ktorých sa skrýva množstvo plesní. Spóry sa po vhodení igelitového vreca okamžite rozptýlia do ovzdušia.
  2. kúpte si vlhkomer a udržiavajte v byte optimálnu vlhkosť medzi 40 a 50 percentami.

  3. Nábytok rozmiestnite tak, aby sa za ním nemohla držať vlhkosť a aby v každom kúte miestnosti mohla prebiehať cirkulácia vzduchu.
  4. na pleseň v malom rozsahu pomáha octový roztok, Savo alebo alkohol zmiešaný s kyselinou salicylovou. Odstraňovanie väčších zaplesnených plôch prenechajte odborníkom.
  5. Nesušte bielizeň v miestnostiach, ktoré na to nie sú určené a kde nie je možnosť akéhokoľvek vetrania.
  6. Pri sprchovaní sa do vzduchu dostáva až jeden a pol litra vody, čo v malej kúpeľni môže dopomôcť k vzniku plesní. Preto po sebe vždy dosucha vyutierajte kachličky i vaňu s umývadlom. Napokon, je to dobrá prevencia nielen proti plesniam, ale i proti vodnému kameňu.
  7. Kúpte si vhodnú čističku vzduchu, ktorá automaticky zlikviduje potenciálne spóry, ale aj roztoče a ďalšie nebezpečné častice.
  8. Ak vám hrozí plesňová invázia, odstráňte z bytu materiály, v ktorých sa pleseň rada drží – tapety, staré čalúnenie, vlhké textílie, koberce.
  9. Nezabúdajte, že kvety zvyšujú vlhkosť v byte. Ak teda bojujete s plesňami, nemali by ste mať v byte veľa zelene.
  10. Pravidelne vynášajte odpad.
  11. Pri varení používajte digestor, zabránite zbytočnej koncentrácii pár v ovzduší.

Hlavné príznaky alergie na plesne

  • alergická nádcha
  • kýchanie
  • opuch sliznice nosnej dutiny, pocit zapchatého nosa
  • zápal spojiviek - pálivé, vodnaté, červené oči
  • problémy s dýchaním, kašeľ, pískanie pri dýchaní
  • únava, slabosť
  • astma
  • svrbenie kože, ekzém
  • bolesť hlavy

Spôsob vyšetrenia

  • anamnéza – rozhovor lekára s pacientom o jeho zdravotnom stave
  • alergologické kožné testy – alergológ zisťuje, ktoré alergény spôsobujú Vašu alergiu
  • laboratórne vyšetrenie krvi založené na zistení množstva IgE alergénov v krvi

Plesne spôsobujúce alergiu

Nie všetky plesne spôsobujú alergie. Medzi najčastejšie alergény patria spóry plesní druhu Alternaria, Aspergillus, Aureobasidium, Cladosporium, Epicoccum, Fusarium, Mucor, Penicillium a Rhizopus.

Liečba

K liečbe alergie na plesne sa používa niekoľko druhov liečiv. Preventívne pacient užíva úľavové inhalačné spreje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú pri liečbe alergického zápalu. Ďalej sú užívané antihistamínové lieky, ktoré blokujú aktivitu histamínu a antileukotriény slúžiace k blokovaniu účinkov leukotriénov, ktoré vznikajú pri alergickej reakcii. Pacient takisto môže podstúpiť imunoterapiu vakcínami s alergénmi, ktoré sa snažia o privyknutie pacienta na daný alergén a teda zníženie či úplné vymiznutie alergie.

 

 


 

Viac sa dozviete aj v článkoch: Hurá ideme zatepliť, rosný bod, teplota a vlhkosť, Vlhkosť v byte, čo s ňou? .

 

 

 Článok je zo stránky oklekaren.sk .


Porovnať 0