Vlhkosť v byte, čo s ňou?


vetrací teplomerMožno sa vám bude zdať, že v časti môjho článku je skrytá irónia, ale nie je to nič iné len otvorenie stále sa rozmáhajúceho problému nadmernej vlhkosti v našich bytoch. Môj názor zhrnutý v článku je spracovaný na základe vlastných skúseností z odborných meraní tepelnoizolačných vlastností obývaných stavieb a hlavne bytov v bytových domoch.

 

Jedným z kritérií dobrej vnútornej pohody v našom byte pre ľudský organizmus je zloženie vzduchu, ktorý si sami regulujeme. Áno sami.
V jednom mojom článku (Hurá ideme zatepliť) som napísal o rovnováhe teploty, vlhkosti a prúdení vzduchu v našich príbytkoch. Je správne, že chceme šetriť energiami a zateplíme si náš dom, byt. Vymeníme okná. Naše byty nie sú kancelárie, ani výrobné haly. Trávime v našich bytoch možno polovicu nášho života. V našich bytoch varíme, perieme teda aj sušíme prádlo. Sprchujeme sa, dýchame. Veľa bytov má nefunkčné odsávanie z kúpeľní, kuchýň. Ak zistíme, že sa nám začínajú tvoriť na niektorých častiach konštrukcie bytov plesne, hromžíme na správcov bytov.

Užívame náš byt správne?

Pri jednom z meraní som nameral vo vnútri bytu 70% vlhkosť pri teplote 21°C. Vonku bola v tom čase 80% vlhkosť a 3°C. Po otvorení okien a intenzívneho vetrania vlhkosť v byte klesla v krátkom čase na 50%. Nechcem v tomto článku opisovať ako pomôže aj vysoká vonkajšia vlhkosť pri nízkej teplote keď ju „pustíme“ do nášho bytu. V ďalšom byte asi na 60 metrov štvorcových žijú štyria dospelí ľudia a väčší pes. Náš psík, alebo iné domáce zvieratká sú zatvorené skoro celý deň v byte. Aj to sú zdroje tepla a vlhkosti, ale aj konzumenti kyslíka. Nefunkčný odsávač pár a nefunkčné odsávanie z kúpeľne nám zvýši vlhkosť v byte. Ráno otvoríme okná vyvetráme. V popoludňajších hodinách prichádzame z práce, zo školy... Keďže v zimnom období je vonku chladno a my prídeme do „tepla“, zdá sa nám nelogické vetrať. V domácom prostredí začneme variť, prať, konzumovať teplú stravu. Sušiť prádlo, sprchovať sa. Oddychovať pri televízii, internete, časopise... Tak nás nenapadne vetrať, veď sme v tom prostredí už niekoľko hodín a organizmus si „zvykol“ na vnútornú klímu.

 

Mikroorganizmy si nájdu to chladnejšie miesto (najčastejšie okná a nedostatočne zateplený vonkajší plášť) v našom byte a pri zvýšenej vlhkosti, teplote a nedostatočnému prúdeniu vzduchu majú „pokoj“ na množenie. Týmto neželaným stavom vnútorného prostredia nášho bytu môžeme predchádzať napríklad monitorovaním (meranie teploty a vlhkosti) našich bytových priestorov. Nameraná vnútorná vlhkosť 60% nemá také isté zloženie ako taká istá hodnota vlhkosti vo vonkajšom prostredí.

 

V závislosti od vnútornej teploty vzduchu a vlhkosti vnútorného vzduchu v miestnosti určíme kritickú povrchovú teplotu na vznik plesní (dolu uvedená tabuľka). Všimnime si, že pri vlhkosti 70% v našom byte je to len asi 2°C rozdiel medzi vnútornou teplotou a kritickou povrchovou teplotou pre vznik plesňových polí.

 

Nerovnováha a zloženie vzduchu v domácom prostredí môže mať za následok rôzne zdravotné ťažkosti.

Tabuľka podľa normy STN 73 0540-3.

Teplota vnútorného vzduchu Kritická povrchová teplota[°C]
na vznik plesní pri relatívnej vlhkosti vzduchu [%]
[°C]40%50%60%70%
209,212,615,417,9
2110,113,616,418,8
2211,114,517,419,8
2312,015,518,320,8
2412,916,419,321,8

 

Ing. Igor Kadlec, TSU Piešťany

Technický skúšobný ústav Piešťany, Krajinská cesta 9, 921 01 Piešťany
Tel.:033-7957169, 7957111, Mobil: 0902 092907 Fax: 033-7957235
e-mail: metrolog@tsu.sk, internet: www.tsu.sk


Porovnať 0